„Nevera je podľa mňa ako rozbitie krištáľovej vázy Waterford. Môžete ju zlepiť dokopy, no…“

Problémy nastávajú vtedy, keď monogamia už nie je slobodným prejavom vernosti, ale formou vynútenej poslušnosti.

Odhalenie nevery je vyvrhujúce. Ak naozaj chcete vyvrhnúť vzťah, vytrhnúť mu srdce, nevera je istou stávkou. Je to zrada na mnohých úrovniach: klamstvo, opustenie, odmietnutie, poníženie – všetko to, pred čím nás láska sľubovala chrániť.

Pre tieto páry sa vernosť nedefinuje sexuálnou výlučnosťou, ale silou ich záväzku.

Monogamia je posvätnou kravou romantického ideálu, pretože potvrdzuje našu výnimočnosť. Nevera hovorí: nie si napokon až taký výnimočný. Rozbíja veľkolepú ambíciu lásky.

Takmer všade, kde sa ľudia berú, je monogamia oficiálnou normou a nevera jej tajným tieňom.

Ľudia sú neverní z nespočetných dôvodov a zakaždým, keď si myslím, že som ich už všetky počula, objaví sa nová obmena. No jedna téma sa opakuje stále znova: nevera ako forma sebapoznania, hľadanie novej – alebo stratenej – identity. Pre takýchto hľadačov nie je nevera skôr príznakom problému, ale skôr opisovaná ako zážitok rastu, objavovania a premeny.