„Vedz, že to, čo v živote hľadáš, bude mať vždy rovnováhu pozitív a negatív.“

Je jedno, či ide o rodiča dávajúceho dieťaťu, zamestnanca dávajúceho firme, alebo zamilovaného dávajúceho partnerovi – toto správanie napokon vedie k odporu. Vždy je v ňom skrytá otázka: „A čo z toho budem mať ja?“ Často je potlačená, a preto je obeta v konečnom dôsledku nemúdra a neúplná. Znamená to, že altruizmus, filantropia či štedrosť neexistujú? Nie, znamená to len, že kdekoľvek existujú, existuje aj sebectvo, ľudomrzutosť a chamtivosť. Vždy je tam vyvažujúca sila, hoci niekedy skrytá alebo nevedomá.

Keď vieš, že zlé veci nie sú až také hrozné a dobré veci nie sú až také skvelé, dokážeš byť ticho vďačný za čokoľvek, čo sa stane. Rovnováha nie je ani pesimizmus, ani optimizmus.

Tvrdí sa, že zvieratá nemajú práva; panuje ilúzia, že naše konanie voči nim nemá nijaký mravný význam.

Zlo je práve to, čo je pozitívne; dáva o svojej existencii vedieť samo.

Súcit so zvieratami úzko súvisí s dobrotou charakteru; možno smelo tvrdiť, že kto je krutý k živým tvorom, nemôže byť dobrým človekom.

Byť očistený znamená zmyť zo seba všetko cudzie - dobro je však ešte niečo viac.