„Nezáležalo na tom, aká bezútešná bola situácia alebo aká otupujúca ich priemernosť –…“

Tí, ktorí majú šťastie mať vieru, dostávajú veľkú oporu vo všetkých životných etapách. Ak namiesto antropomorfného Boha, ktorý odmeňuje dobrých, dosadíme imperatív vtlačený do nášho genetického programu, že dobré skutky majú cenu samy osebe a že zlo má svoj vlastný trest, nájde rovnakú odpoveď neveriaci aj veriaci.

Keď som trávila hodiny osamote v lese v Gombe, cítila som sa súčasťou prírodného sveta, úzko spojenou s Veľkou duchovnou mocou. A táto moc je pri mne v každej chvíli, sila, ku ktorej sa môžem obrátiť po odvahu a silu. A zdieľanie tejto moci s druhými mi pomáha dávať ľuďom nádej.

Veda vyžaduje objektívne faktické dôkazy - dôkaz; duchovná skúsenosť je subjektívna a vedie k viere. Pre mňa stačí, že mi moja viera dáva vnútorný pokoj a prináša zmysel môjmu vlastnému životu.

Každá maličkosť, ktorá nás privedie späť do spoločenstva s prírodným svetom a s duchovnou silou, ktorá preniká celým životom, nám pomôže posunúť sa o kúsok ďalej po ceste ľudského morálneho a duchovného vývoja.

Každý, kto sa vážne zaoberal vedeckou prácou akéhokoľvek druhu, vie, že nad vchodom do chrámu vedy sú napísané slová: Musíte mať vieru.

Trvám na tom, že viera v tento svet je celkom možná aj bez viery v iný svet.