„Priznávam, že ma zabávajú hlúposti a nezmysly, rozmary a nedôslednosti, a smejem sa na…“

Skratky spôsobujú meškanie, ale hostince ešte väčšie.

Človek môže byť neustále urážlivý, a pritom nepovedať nič spravodlivé, ale nemožno sa stále posmievať niekomu, aby sa raz-dva nenarazilo aj na niečo vtipné.

Úvahy, na ktoré sa smejeme, sú tie, o ktorých vieme, že sú nepravdivé, ale mohli by sme ich prijať ako pravdivé, keby sme ich počuli vo sne.

Komická postava je tak pevne zaklinená do strnulého rámca svojich funkcií, že nemá miesto hýbať sa ani byť dojatá ako iní ľudia.

V tomto ohľade možno povedať, že osobitným liekom na márnivosť je smiech a že jedinou chybou, ktorá je v podstate smiešna, je márnivosť.

Komédia vykresľuje charaktery, s ktorými sme sa už stretli a ešte sa stretneme.