„Vždy je to tak: keď ťa bolí zub, jazyk sa k nemu stále vracia. Rany si vždy vedomý.“

Človek sa nestáva plne človekom bezbolestne.

Podstata hanby je spätá so sebapozorovaním - s tým, že sa vidíme očami druhých. Akútna hanba vyvoláva telesnú túžbu zmiznúť, zakryť sa a "prepadnúť sa do zeme".

Ani raz som nevykríkol, čo je samo osebe niečo takmer zázračné.

Baví ma ten boj. Do istej miery ma baví aj to trápenie, hoci si ho nežiadam, nevyzývam ho.

Bolesť je nevyhnutná. Utrpenie je voliteľné.

Utrpenie bolo silnejším učiteľom než čokoľvek iné a naučilo ma pochopiť, aké bývalo tvoje srdce. Bol som ohýbaný a lámaný, ale - dúfam - do lepšieho tvaru.