„Niečo v našej povahe volá po tom, aby nás milovala iná bytosť. Izolácia je pre ľudskú…“

Jedna z najlepších definícií vedomia, ktoré sa mi páčia, je, že je to spôsob, akým sa informácia cíti, keď ju spracúvame, však?

Naozaj neviem, prečo mi na tom tak záleží. Len mám v sebe niečo, čo mi hovorí, že je tu problém a že musím s tým niečo urobiť. Myslím, že to je to, čomu by som povedala Boh vo mne. Všetci máme v sebe Boha a ten Boh je duch, ktorý spája všetok život, všetko, čo je na tejto planéte.

Ako telo je každý sám, ako duša nikdy.

Nemohol by som ti poradiť nič iné než toto: zájsť do seba a preskúmať hlbiny, z ktorých prýšti tvoj život.

Ako dieťa som si predstavoval dušu ako draka, tieň vznášajúci sa vo vzduchu ako modrý dym - obrovské okrídlené stvorenie, napoly vtáka, napoly rybu. No vnútri toho draka bolo všetko červené.

Sme citoví analfabeti... Učia nás všetko možné o tele, o poľnohospodárstve na Madagaskare, o druhej odmocnine z pí... ale ani slovo o duši. Sme priepastne nevedomí, pokiaľ ide o nás samých aj o druhých.