„Mojím víťazstvom si sa tak rozohnila, že si to z nadšenia hodila o dva metre ďalej.“

Manželia si sľubujú lásku na celú večnosť. No, to je dosť ľahké, no veľa to neznamená, lebo kto skoncoval s časom, ten pravdepodobne skoncoval aj s večnosťou. Keby manželia namiesto „na celú večnosť" povedali „do Veľkej noci, do budúceho prvého mája", ich slová by dávali istý zmysel, lebo by tým niečo hovorili, a navyše niečo, čo by možno mohli aj splniť.

Ožeň sa, a budeš to ľutovať. Neožeň sa, a budeš to tiež ľutovať. Či sa oženíš, alebo neoženíš, budeš to ľutovať tak či onak.

Nie je vôbec jasné, či sú ľudia v manželstve v priemere šťastnejší než tí, čo sa nikdy nezosobášili, pretože nešťastne zosobášení ľudia sú vôbec najnešťastnejšou skupinou a znižujú tak celý priemer.

Manželstvo je nedokonalé. Začíname s túžbou po jednote a potom objavujeme svoje rozdiely.

Vnesenie neistoty niekedy vyžaduje len to, aby sme sa vzdali ilúzie istoty. V tomto posune vnímania si uvedomujeme prirodzené tajomstvo svojho partnera.

Zakotvujeme sa v dôvernej známosti a možno dosiahneme pokojné domáce usporiadanie, no popritom si vytvárame nudu. Elán vzťahu sa zrúti pod ťarchou všetkej tej kontroly. Otupení sa páry pýtajú: „Kam sa podela zábava? Kam sa podelo vzrušenie, presah, úžas?"