„Dobre si pamätám zúfalstvo, ktoré som v tých rokoch cítila, keď som pochopila celú…“
Dobre si pamätám zúfalstvo, ktoré som v tých rokoch cítila, keď som pochopila celú situáciu, nad neustálym stiesňovaním a mrzačením života dieťaťa.
Bez registrácie
Inšpiroval vás tento výrok?
Jedným kliknutím pomôžete objaviť hodnotné myšlienky aj ďalším čitateľom.
Pošlite myšlienku ďalej
Zdieľať výrok
Skopírujte text, odkaz alebo si stiahnite hotový obrázok.
Po dlhom premýšľaní a pozorovaní som dospela k záveru, že deti nikdy neplačú, pokiaľ im nie je nepohodlne.
Deti dychtia po poznaní vonkajšieho sveta; ich rodičia ho už poznajú príliš dobre.
Chce pracovať samo, mieriť na nejaký inteligentný cieľ, mať pohodlie vo vlastnom živote.
Dieťa sa iste mení v muža silou božského pôsobenia, podobného tomu, ktorým sa z ničoho stalo dieťaťom.
Deti musia rásť nielen telom, ale aj duchom, a matka túži sledovať tajomnú duchovnú cestu milovaného, ktorý bude zajtra inteligentným, božským výtvorom, človekom.
Nielen činnosti tých detí boli uvedené do poriadku, ale aj ich vlastné životy sa prehĺbili a rozšírili.
Ďalšie od autora Elizabeth Cady Stantonová