„Ste vedomím, prezlečeným za osobu.“

Aké oslobodenie je uvedomiť si, že hlas v mojej hlave nie som ja. Kto som teda? Ten, kto to vidí.

Problém je v tom, že keď sa vnímame len ako súčasť tej či onej skupiny, máme sklon zabúdať na svoju širšiu identitu – na to, že sme predovšetkým ľudia.

Vždy sa považujem len za jedného zo siedmich miliárd ľudí, ktorí dnes žijú na svete.

Plytké porozumenie ľudí dobrej vôle je frustrujúcejšie než úplné nepochopenie ľudí zlej vôle. Vlažné prijatie mätie oveľa viac než otvorené odmietnutie.

Sme uväznení v nevyhnutnej sieti vzájomnosti, previazaní jediným rúchom osudu. Čokoľvek postihne jedného priamo, postihne všetkých nepriamo.

Mám sen, že jedného dňa budú moje štyri deti žiť v krajine, kde ich nebudú posudzovať podľa farby ich kože, ale podľa obsahu ich charakteru.