„Nikdy som nechápal ten rozruch, ktorý ľudia robia okolo úsvitu.“

Môj odpočinok je úplný kolaps ľudskej bytosti. Je to rozklad ľudskosti ako taký. Väčšinu času nie som nič viac než kompost.

Namiesto toho, aby sme sa usilovali zistiť absolútnu hodnotu nejakej veci, sa pri rozhodovaní vydávame cestou najmenšieho relatívneho odporu.

Sú to logické rozhodnutia? Nie. Sú to správne rozhodnutia? Často nie. Sú to jednoduché rozhodnutia? Rozhodne áno. Väčšina z nás si väčšinu času vyberá tú jednoduchšiu možnosť. To je jeden z našich veľkých problémov.

Priemerný človek naozaj neodpracuje celý deň, pokiaľ ho k tomu niekto nedonúti a on sa z toho nemôže vykrútiť. Práce je dosť, keby ju ľudia chceli robiť.

Kde je pre jednotlivca v jeho konkrétnej existencii hranica medzi tým, čo je nedostatkom vôle, a tým, čo je nedostatkom schopnosti; čo je lenivosťou a pozemskou sebeckosťou, a čo je obmedzením konečnosti?

Je také pohodlné byť nesvojprávny! Ak mám knihu, ktorá myslí za mňa, duchovného pastiera, ktorý mi slúži namiesto svedomia, a lekára, ktorý za mňa posudzuje moju stravu, nepotrebujem sa vôbec namáhať. Nepotrebujem myslieť, ak len môžem platiť; iní už namáhavú prácu prevezmú za mňa.