Ak vieme, čoho naozaj ľutujeme, vieme, čo si naozaj ceníme.
Rob výborné chyby. Priveľa ľudí trávi čas tým, že sa chybám vyhýba. Tak veľmi sa boja pomýliť sa a zlyhať, že sa nikdy o nič nepokúsia – čo znamená, že nikdy nič nedokážu. Sústredia sa na to, ako sa vyhnúť neúspechu. Lenže to je mizerná cesta k úspechu. Najúspešnejší ľudia robia veľkolepé chyby – obrovské, hlučné omyly! Prečo? Snažia sa dosiahnuť niečo veľké, a zakaždým, keď urobia chybu, sú o kúsok lepší a bližšie k dokonalosti. Robiť chyby sa zdá byť riskantné. Aj je. No riskantnejšie je nerobiť ich vôbec. Nehovorím tu o náhodných, hlúpych, nepremyslených omyloch. Hovorím o dobrých chybách. Tie pramenia z vysokých ambícií, zo snahy urobiť niečo, čo pred tebou nikto nedokázal.
Vytvor si životopis zlyhaní. Väčšina z nás má klasický životopis – zoznam prác, skúseností a kvalifikácií, ktorý má budúcim zamestnávateľom a klientom ukázať, akí sme schopní, zruční a skvelí. Tina Seeligová, profesorka zo Stanfordu, hovorí, že potrebujeme aj „životopis zlyhaní“ – podrobný súpis vlastných prepadákov. Je to ďalší spôsob, ako sa vyrovnať s ľútosťou. Samotný akt jeho vytvorenia je formou priznania. A keď sa na svoj životopis zlyhaní pozrieš nie ako jeho hlavný hrdina, ale ako pozorovateľ, môžeš sa z neho poučiť bez toho, aby ťa tvoje chyby zrážali na kolená.
Výskum ukazuje, že ľútosť, ak s ňou zaobchádzame správne, prináša tri veľké výhody. Zlepšuje naše rozhodovanie. Zvyšuje náš výkon v rôznych oblastiach. A posilňuje náš zmysel pre spolupatričnosť a zmysluplnosť.
Ak city slúžia mysleniu a myslenie slúži konaniu, tak ľútosť slúži tomu, aby sme sa stali lepšími.
Skúšala som dvaapolnásobný obrat a skončila som na jedenapolnásobnom. Jednoducho som sa vo vzduchu trochu stratila.