„Práca, ktorá je náročná, no neponúka autonómiu, nás vyčerpáva.“

V minulosti bola práca definovaná predovšetkým odpracovaným časom a až druhoradne výsledkami. Tento model musíme obrátiť.

Najnaplňujúcejšie práce majú spoločný jeden znak: ženú nás pracovať na hranici našich možností, no spôsobom, ktorý riadime my sami, nie niekto iný.

Právnici čelia veľkým nárokom, no majú pomerne malý „rozhodovací priestor“. Behaviorálni vedci týmto pojmom označujú možnosti voľby, ktoré človek má alebo si myslí, že má. V istom zmysle je to len iný spôsob, ako opísať autonómiu – a právnici bývajú zamračení a nevrlí práve preto, že jej majú málo.

Výskum ukazuje, že najvýkonnejší ľudia pracujú päťdesiatdva minút a potom si dajú sedemnásťminútovú prestávku.

Špičkoví výkonní ľudia majú spoločnú jednu vec: sú naozaj dobrí v tom, ako si dopriať prestávku.

Opúšťame výnosné zamestnania kvôli slabšie plateným, ktoré nám dávajú jasnejší zmysel.