Nič nám nezostáva. Toto je náš prirodzený stav, a predsa je najviac v rozpore s našimi sklonmi; horíme túžbou nájsť pevnú pôdu a posledný istý základ, na ktorom by sme mohli postaviť vežu siahajúcu do Nekonečna.
Keď odmietneme jediný príbeh, keď si uvedomíme, že o žiadnom mieste nikdy neexistuje len jediný príbeh, znovu získame akýsi raj.
Ak si v úplnej tme, jediné, čo môžeš urobiť, je vydržať, kým si tvoje oči nezvyknú na tmu.
Vždy to napokon vyjde len na dve možnosti. Buď sa naplno pustíš do života, alebo sa naplno pustíš do umierania.
To, čo v našich dušiach spôsobuje noc, môže v nich zároveň zanechať hviezdy.
Národ, podobne ako hviezda, má právo na zatmenie. Všetko je v poriadku, pokiaľ sa svetlo vráti.