Filozofia je naozaj liekom duše.
Svetelné bytosti sme my, nie táto hrubá hmota.
Duša moja, duša moja, kde si? Počuješ ma? Hovorím, volám ťa – si tam?
Každý krok bližšie k mojej duši vyvoláva posmešný smiech mojich démonov.
Už ako dieťa som sa cítil sám a dodnes je to tak, pretože poznám veci a musím naznačovať veci, o ktorých zjavne nikto iný nevie a väčšinou o nich ani vedieť nechce.
Ľudia urobia čokoľvek, nech je to akokoľvek absurdné, len aby nemuseli čeliť vlastnej duši. Osvietenia nedosiahneme predstavovaním si svetelných postáv, ale tým, že si uvedomíme vlastnú temnotu.
Ako môžem byť skutočný, ak nevrhám tieň? Musím mať aj svoju temnú stránku, ak mám byť celistvý.