„Premýšľaj o svojom terajšom šťastí - ktorého má každý človek dosť - nie o svojich…“

Prežívanie tejto prvej úrovne utrpenia je nevyhnutné. No druhá úroveň utrpenia prichádza vtedy, keď tú prvú odmietame, alebo keď sa pripravujeme o základné ľudské potreby ako pohyb, učenie a priateľstvo, alebo keď nedokážeme zachytiť okamih a oceniť všetko, čo máme.

Keď som sa niekedy pustil do skúmania rôznych rozptýlení ľudí, zistil som, že všetka nešťastnosť ľudí pramení z jedinej veci: že nedokážu pokojne zostať vo svojej vlastnej izbe.

Chce byť veľký, a vidí sa malý. Chce byť šťastný, a vidí sa nešťastný.

Väčšina životných trápení príde úplne znenazdajky.

Zrenica sa v noci rozšíri a nájde deň; tak duša v nešťastí nachádza Boha.

Problém väčšiny ľudí je v tom, že ich problémy nie sú dostatočne veľké.