„Sme ako motýle, ktoré poletujú jeden deň a myslia si, že to bude navždy.“

Pozrite sa znova na ten bodík. To je tu. To je domov. To sme my.

Vyhynutie je pravidlom. Prežitie je výnimkou.

Žijem v tej samote, ktorá je bolestivá v mladosti, no vo vyšších rokoch je lahodná.

Len život žitý pre druhých stojí za to.

Život je ako jazda na bicykli. Aby ste udržali rovnováhu, musíte sa stále pohybovať.

Robte svoje záujmy postupne širšími a menej osobnými, až kým sa hranice vášho ega postupne nerozplynú a váš život sa čoraz viac nezlúči so životom vesmíru. Ľudská existencia by mala byť ako rieka – najprv malá, tesne obopnutá svojimi brehmi, prudko sa ženúca popri skalách a cez vodopády. Postupne sa rieka rozširuje, brehy ustupujú, vody plynú pokojnejšie, a napokon sa bez akéhokoľvek viditeľného zlomu splynú s morom a nebolestne stratia svoju vlastnú individualitu.