Terry Fox

Rozhodol som sa prijať to (rakovinu) takú, aká bola. Nechcel som, aby ma ľudia ľutovali. Chcel som urobiť všetko, čo som mohol, všetko, čo sa dalo urobiť.

Stanovujem si denné ciele a je naozaj dôležité, aby som ich dosiahol. Potrebujem mať každý deň pocit, že som niečo dokázal. Viem, že ak tieto ciele nesplním, nikdy to nedokončím.

Ľudia si to zle vysvetľujú, keď poviem, že chcem bežať sám. Ale musím to robiť po svojom. Musím sa naozaj sústrediť, aby som prehliadol bolesť a pokračoval ďalej. Niekedy pri behu naozaj plačem, ale jednoducho na to nemyslím.

Zdá sa, že zabúdajú, prečo to vlastne robím. Myslia si, že bežím naprieč Kanadou akoby na nejakom egoistickom výlete. Je to osobná výzva, ale zároveň sa snažím vyzbierať čo najviac peňazí na veľmi dôležitú vec. Potrebujem ich finančnú podporu.

Potreboval som rakovinu, aby som si uvedomil, že byť sebastredný nie je spôsob, ako žiť. Odpoveďou je snažiť sa pomáhať druhým.

Pre mňa nejde v tomto behu o to, aby som sa stal slávnym, a nešlo o to ani na začiatku. Pre mňa je jediné dôležité Maratón nádeje.

Uspokojenie som nachádzal práve v tom, že som robil veci, ktoré boli ťažké. Bol to neuveriteľný pocit. Bolesť tam bola, ale na bolesti nezáležalo.

Dnes sme vstali o štvrtej ráno. Ako obvykle to bolo ťažké. Keby som zomrel, zomrel by som šťastný, pretože som robil to, čo som chcel. Koľko ľudí to môže o sebe povedať? Vyšiel som na cestu, dal si tam pätnásť klikov a vyrazil. Chcem dať príklad, na ktorý sa nezabudne.

Mám rakovinu v pľúcach. Musíme sa vrátiť domov a podstúpiť ďalšiu liečbu. Ale môžem povedať jedno - ak bude čo i len najmenšia možnosť vrátiť sa tam a dokončiť to, urobím to.

Neexistuje dôvod, prečo by som mal prestať. Nech trpím akoukoľvek bolesťou, nie je ničím v porovnaní s bolesťou tých, ktorí majú rakovinu, tých, ktorí podstupujú liečbu.