Rollo May

Odvážne žitie v rámci tejto dilemy je podľa mňa zdrojom ľudskej tvorivosti.

V našej kultúre prevláda čudné presvedčenie, že vec či skúsenosť nie je skutočná, ak ju nedokážeme matematizovať, a že naopak musí byť skutočná, ak ju dokážeme zredukovať na čísla.

Existenciálna psychoterapia vracia do hry pochopenie človeka na hlbšej a širšej úrovni - človeka ako bytosti, ktorá je ľudská.

Kľúčová otázka, ktorej čelíme v psychológii a ďalších oblastiach vied o človeku, je práve táto priepasť medzi tým, čo je abstraktne pravdivé, a tým, čo je existenciálne skutočné pre konkrétneho žijúceho človeka.

Praktickým dôsledkom je, že cieľom človeka je prežívať každý okamih so slobodou, úprimnosťou a zodpovednosťou.

Prvou vecou potrebnou na konštruktívne zaobchádzanie s časom je naučiť sa žiť v skutočnosti prítomného okamihu. Psychologicky vzaté, tento prítomný okamih je totiž všetko, čo máme.

Pamäť nie je len odtlačkom minulého času na nás; je strážkyňou toho, čo je zmysluplné pre naše najhlbšie nádeje a obavy.

Odvaha je schopnosť čeliť úzkosti, ktorá vzniká, keď človek dosahuje slobodu. Je to ochota odlíšiť sa, presunúť sa z chránenej ríše rodičovskej závislosti na nové úrovne slobody a integrity.

V každej dobe je odvaha jednoduchou cnosťou, ktorú človek potrebuje, aby prešiel kamenistou cestou od detstva k zrelosti osobnosti.

Náboženstvo je čokoľvek, čo si jednotlivec zvolí za svoju najvyššiu starosť.