Robert Greene

Skutočné vlastníctvo môže prísť len zvnútra. Vychádza z pohŕdania všetkým a každým, kto obmedzuje tvoju pohyblivosť, z dôvery vo vlastné rozhodnutia a z využívania času na neustále vzdelávanie a zlepšovanie sa.

Skutočná poézia a krása života pramení z intenzívneho vzťahu k realite vo všetkých jej podobách. Realizmus je vlastne ideál, o ktorý máme usilovať, najvyšší bod ľudskej racionality.

Ak sa na všetko pozeráš cez šošovku strachu, máš sklon zostávať v režime ústupu. Rovnako ľahko však môžeš vidieť krízu či problém ako výzvu, príležitosť dokázať svoju odvahu, šancu posilniť a otužiť sa alebo výzvu na spoločné konanie.

Strach vytvára vlastnú dynamiku sebanaplňujúceho sa proroctva – keď mu ľudia podľahnú, strácajú energiu a rozbeh. Nedostatok sebadôvery sa premieta do nečinnosti, ktorá znižuje sebadôveru ešte viac, a tak stále dokola.

Tvoje obavy sú druh väzenia, ktoré ťa zatvára do obmedzeného rozsahu konania. Čím menej sa bojíš, tým viac moci budeš mať a tým plnšie budeš žiť.

Strategickí bojovníci fungujú úplne inak. Premýšľajú dopredu o svojich dlhodobých cieľoch, rozhodujú sa, ktorým bojom sa vyhnúť a ktoré sú nevyhnutné, a vedia, ako ovládať a usmerňovať svoje emócie.

Jednotlivcov aj národy obmedzuje neschopnosť konfrontovať sa so skutočnosťou, vidieť veci také, aké sú. Ako starneme, viac sa zakorenávame v minulosti. Prevezme moc zvyk. To, čo nám raz zafungovalo, sa stane doktrínou, ulitou, ktorá nás chráni pred realitou. Opakovanie nahradí tvorivosť.

Si svojím najhorším nepriateľom. Plytváš vzácnym časom snívaním o budúcnosti namiesto zapojenia sa do prítomnosti. Keďže ti nič nepripadá naliehavé, si v tom, čo robíš, zapojený len napoly. Jediný spôsob zmeny je konanie a vonkajší tlak.

Život má väčší zmysel tvárou v tvár smrti.

Kľúčom k tomu, aby si sa nedal zastrašiť, je presvedčiť sa, že človek, ktorému čelíš, je len smrteľník, nijako sa od teba nelíši – čo je v skutočnosti pravda. Pozri sa na človeka, nie na mýtus.