René Descartes

Keď tak stojím jednou nohou v jednej krajine a druhou v inej, pripadá mi môj údel veľmi šťastný práve preto, že je slobodný.

Chcel by som, aby ste si uvedomili, že tieto funkcie – vrátane vášní, pamäti a predstavivosti – vyplývajú zo samotného usporiadania orgánov stroja rovnako prirodzene, ako pohyby hodín alebo iného automatu vyplývajú z usporiadania ich závaží a koliesok.

Predpokladám, že telo nie je nič iné než socha alebo stroj z hliny, ktorý Boh utvára so zámerom urobiť ho čo najviac podobným nám.

Ľudský život často podlieha omylom, pokiaľ ide o jednotlivé veci, a napokon musíme uznať slabosť našej prirodzenosti.

Keďže je človek bytosťou konečnou, aj jeho poznanie musí mať iba obmedzenú dokonalosť.

Keď je odťatá noha, ruka alebo iná časť tela, som si vedomý, že mojej mysli sa tým nič neubralo.

Medzi mysľou a telom je obrovský rozdiel v tom, že telo je svojou povahou vždy deliteľné, kým myseľ je úplne nedeliteľná.

Príroda ma týmito pocitmi bolesti, hladu, smädu a podobne učí, že v tele nesídlim iba tak, ako kormidelník na lodi.

Treba uzavrieť, že telesné veci existujú. Nie sú však možno celkom také, aké ich vnímame zmyslami.

Všetka veda závisí jedine od poznania pravého Boha.