Rainer Maria Rilke

Keď chudobní ľudia premýšľajú, nemá sa ich rušiť. Možno im to napokon napadne.

Je veľa ľudí, ale ešte oveľa viac tvárí, lebo každý ich má niekoľko.

Musíš zmeniť svoj život.

Čím dlhšie žijem, tým nutnejšie sa mi zdá vytrvať a prepísať celý diktát existencie až do konca; lebo je možné, že až posledná veta obsahuje to malé, azda nenápadné slovo, ktorým sa všetko namáhavo naučené a nepochopené obráti k nádhernému zmyslu.

Zdá sa mi, že takmer všetky naše smútky sú chvíle napätia, ktoré prežívame ako ochromenie, pretože už nepočujeme žiť naše užasnuté city.

Smrť je tá strana života, ktorá je od nás odvrátená.

Rovnako ako sa tvorivý umelec nesmie rozhodovať, nesmie sa ani k ničomu obrátiť chrbtom: jediné odmietnutie a je vyvrhnutý zo stavu milosti a stáva sa hriešnym až do špiku.

Iste je všetko umenie výsledkom toho, že sme boli v nebezpečenstve, že sme prešli skúsenosťou až do konca, kam už nikto nemôže ísť ďalej.

Žiada sa od nás, aby sme milovali to ťažké a naučili sa s ním zaobchádzať. V ťažkom sú priateľské sily, ruky, ktoré na nás pracujú. Práve v ťažkom musíme mať svoje radosti, svoje šťastie, svoje sny: tam sa na pozadí tejto hĺbky vynímajú, tam prvýkrát vidíme, aké sú krásne.

Čisté sú všetky pocity, ktoré ťa sústreďujú a dvíhajú; nečistý je len ten pocit, ktorý uchopí iba jednu stránku tvojej bytosti a tak ťa skreslí. Všetko, na čo môžeš myslieť, keď stojíš tvárou v tvár svojmu detstvu, je dobré. Všetko, čo z teba robí viac, než si kedy bol, aj vo svojich najlepších hodinách, je správne.