Mustafa Suleyman

To je veľká výzva riadenia na nasledujúce storočie: ako nájsť túto rovnováhu.

Myslím, že predstava, že musíme rozobrať štát a mať maximálnu slobodu, je naozaj nebezpečná.

Vždy som sa snažil spojiť myšlienku etiky a bezpečnosti s umelou všeobecnou inteligenciou.

Vždy ma zaujímala povaha vesmíru, povaha reality, vedomie, zmysel života, všetky tieto veľké otázky. Tomu som chcel venovať svoj život.

Organizmy sa čoskoro budú navrhovať a vyrábať s presnosťou a v rozsahu dnešných počítačových čipov.

V podstate sme vzali emocionálnu inteligenciu a destilovali ju. A myslím, že to odomkne kreativitu miliónov ľudí, pre ktorých to predtým nebolo dostupné.

Myslím, že ľudia strácajú zo zreteľa postup z roka na rok a smerovanie tohto postupu.

Myslím, že sme posadnutí otázkou, či si optimista alebo pesimista. Je to úplne skreslený spôsob pohľadu na veci. Nechcem byť ani jedno. Chcem chladne hľadieť do tváre prínosom aj hrozbám.

Peniaze nikdy neboli motiváciou. Vždy to bol len vedľajší účinok. Mojím cieľom nikdy nebolo nič iné než to, ako robiť dobro vo svete a posúvať svet dopredu zdravým a uspokojivým spôsobom.

Budú nás rozširovať a robiť múdrejšími a produktívnejšími v najbližších pár desaťročiach, ale z dlhodobého hľadiska je to otvorená otázka.