Mary Wollstonecraftová

Rozkoš je podľa dnešnej podoby spoločnosti zamestnaním ženského života, a kým to tak zostane, od takých slabých bytostí sa dá očakávať málo.

Nutnosť sa príslovečne nazýva matkou vynálezu; tento aforizmus možno rozšíriť aj na cnosť.

Schopnosť zovšeobecňovať myšlienky, vyvodzovať ucelené závery z jednotlivých pozorovaní, je jediné nadobudnutie, ktoré pre nesmrteľnú bytosť skutočne zasluhuje meno poznania.

Rozum je teda jednoduchá schopnosť zdokonaľovania, alebo správnejšie povedané, rozoznávania pravdy.

Ako zriedka stretávame vo vyšších vrstvách života človeka vynikajúcich schopností, alebo dokonca bežných vedomostí?

Otroctvo voči panovníkom a ministrom, z ktorého sa svet bude dlho oslobodzovať a ktorého smrteľné zovretie zastavuje pokrok ľudského ducha, ešte nebolo zrušené.

Dievčatá a chlapci by sa jednoducho hrali spolu neškodne, keby sa rozdiel pohlaví nevtĺkal už dávno predtým, než príroda urobí nejaký rozdiel.

Starostlivosť potrebná na sebazáchovu je totiž prvým prirodzeným cvičením rozumu, tak ako drobné vynálezy na zabavenie okamihu rozvíjajú predstavivosť.

Čo dejiny odhaľujú, ak nie znaky podradenosti, a koľko žien sa oslobodilo od tiesniaceho jarma suverénneho muža?

Slabosť môže vzbudzovať nežnosť a lahodiť pyšnej márnivosti muža, ale panovačné pohladenia ochrancu neuspokoja ušľachtilú myseľ, ktorá túži po úcte a zaslúži si ju.