Malala Yousafzai

Keď ženy v Pakistane hovoria, že chcú nezávislosť, ľudia si myslia, že to znamená, že nechceme poslúchať svojich otcov, bratov či manželov. No neznamená to toto. Znamená to, že sa chceme rozhodovať samy za seba. Chceme byť slobodné chodiť do školy alebo do práce. Nikde v Koráne nie je napísané, že žena má byť závislá od muža. Z nebies nezostúpilo slovo, ktoré by hovorilo, že každá žena má počúvať muža.

Na svete sú dve moci; jednou je meč a druhou pero. No existuje aj tretia moc, silnejšia než obe – moc žien.

Báli sme sa, no náš strach nebol taký silný ako naša odvaha.

Taliban nám mohol vziať perá a knihy, no nedokázal zastaviť naše mysle v myslení.

Život nie je len o tom, že vdychujeme kyslík a vydychujeme oxid uhličitý.

Nechcem, aby si ma ľudia pamätali ako „dievča, ktoré postrelili talibanci“, ale ako „dievča, ktoré bojovalo za vzdelanie“. Tejto veci chcem zasvätiť svoj život.

Naši muži si myslia, že moc spočíva v zarábaní peňazí a v rozkazovaní druhým. Nenapadne ich, že moc je v rukách ženy, ktorá sa celý deň stará o všetkých a ktorá privádza na svet ich deti.

Povedala som si: Malala, smrti si už čelila. Toto je tvoj druhý život. Neboj sa – ak sa bojíš, nemôžeš ísť vpred.

Moja mama mi vždy hovorila: „Skry si tvár, ľudia sa na teba pozerajú.“ Odpovedala som jej: „To nevadí, ja sa pozerám na nich tiež.“

Raz som Boha prosila o zopár centimetrov navyše k svojej výške, no on ma namiesto toho urobil takou vysokou ako oblohu – tak vysokou, že som sa nedokázala odmerať.