Louis Pasteur

Myšlienka Boha je jednou z podôb myšlienky Nekonečna. Kým tajomstvo nekonečna doľahne na ľudské myslenie, budú sa stavať chrámy na uctievanie Nekonečna, nech sa Boh volá Brahma, Alah, Jehova či Ježiš; a na dlažbe týchto chrámov budú vidieť ľudí kľačať, padnutých na tvár, zničených myšlienkou na Nekonečno.

Kto vyhlasuje existenciu Nekonečna – a nik sa tomu nemôže vyhnúť – ten v tomto tvrdení nahromadí viac nadprirodzena, než sa nachádza vo všetkých zázrakoch všetkých náboženstiev; veď pojem Nekonečna má dvojitú povahu: vnucuje sa nám, a pritom je nepochopiteľný.

Ľudský duch, hnaný nepremožiteľnou silou, sa nikdy neprestane pýtať: Čo je za tým?

Ak je desivé pomyslieť, že život môže byť vydaný na milosť množeniu týchto nekonečne malých tvorov, je aj utešujúce dúfať, že veda nezostane vždy bezmocná pred takými nepriateľmi.

Nie, nie je dnes známa žiadna okolnosť, za ktorej by sa dalo tvrdiť, že mikroskopické bytosti prišli na svet bez zárodkov, bez rodičov, ktorí sa im podobajú. Tí, čo to tvrdia, sa nechali oklamať ilúziami, nesprávne vedenými pokusmi, pokazenými chybami, ktoré buď nezbadali, alebo ich nevedeli odstrániť.

Mohol by som ukázať na túto tekutinu a povedať vám: Vzal som svoju kvapku vody z nesmiernosti stvorenia a vzal som ju plnú prvkov vhodných na vývoj nižších bytostí. A čakám, pozorujem, vypytujem sa jej a prosím ju, aby mi znova ukázala krásne divadlo prvého stvorenia. Ale je nemá, nemá odvtedy, čo sa tieto pokusy pred niekoľkými rokmi začali; je nemá, pretože som ju oddelil od jediného, čo človek vyrobiť nedokáže, od zárodkov, ktoré sa vznášajú vo vzduchu, od Života, lebo Život je zárodok a zárodok je Život. Doktrína samoplodenia sa nikdy nespamätá zo smrteľnej rany, ktorú jej zasadil tento jednoduchý pokus.

Dnes sa rozoberajú veľké problémy, ktoré držia v napätí každého mysliaceho človeka: jednota alebo mnohosť ľudských rás; stvorenie človeka pred 1 000 rokmi alebo pred 1 000 storočiami; stálosť druhov alebo pomalá a postupná premena jedného druhu na druhý; večnosť hmoty; myšlienka Boha ako nepotrebného: to sú niektoré z otázok, o ktorých dnes ľudstvo diskutuje.

Človeka, ktorý trpí, sa nepýtame: Aká je tvoja krajina a aké je tvoje náboženstvo? Povieme len: Trpíš, a to mi stačí.

Veda je najvyšším stelesnením národa, pretože ten národ zostane prvým, ktorý najďalej dotiahne diela myslenia a inteligencie.

Povedzte si najprv: „Čo som urobil pre svoje vzdelanie?“ a keď budete postupne napredovať: „Čo som urobil pre svoju krajinu?“, až kým nepríde chvíľa, keď budete môcť mať nesmierne šťastie myslieť si, že ste nejako prispeli k pokroku a k dobru ľudstva. Ale či už sú naše snahy priazňou života sprevádzané, alebo nie, nech môžeme povedať, keď sa priblížime k veľkému cieľu: „Urobil som, čo som mohol.“