Karel Gott

Mohol by som tu v pokoji rozvíjať svoju kariéru, bez strachu, že spadne opona a ja nedostanem povolenie vycestovať, ako to hrozilo v Prahe.

Koľkokrát ma, myslíte, tlačili k tomu, aby som si zmenil meno? Vo vydavateľstve hovorili: Gott – to vôbec nejde!

Idem podľa znamenia svojho mena, však áno, nomen est omen.

Vlastne každé povolanie vás v niečom obmedzuje. Hneď ako sa zaviažete „tu budem pracovať“, pre toho a pre toho, a toto bude mojou úlohou, ste už obmedzený. V tej chvíli musíte spĺňať nejaké dohodnuté kritériá.

Vždy som sa snažil pôsobiť opačne, taký prístupný: „Poďte ku mne! Máte nejaké otázky?“

Uvedomil som si, že nových priaznivcov je veľmi ťažké získať a je ľahké tých starých nahnevať alebo ich nejako sklamať.

Pani Piaf to mala vážnejšie, za minulosť ju kritizovali a ona povedala: Ničoho neľutujem. A aký to bol hit!

Alebo hanobiť svoje staré piesne. Tým by som mohol uraziť priaznivcov, fanúšikov, pretože by som vlastne kritizoval to, čo mali radi oni.

Tak napríklad Pojď, ukážu ti cestu rájem by znelo, akoby som bol taký vábič. Starý pán láka. Tak to asi vypadne z repertoára.

Teraz si jednoducho pripravujem piesne, ktoré budem môcť spievať aj o tridsať rokov.