Joseph Conrad

Nikdy predtým sa vojne nevzdávalo toľko úcty perami ľudí a nepanovala s menej spornou mocou v ich mysliach.

Najhorším zločinom tohto systému proti ľudskosti, ktorý teraz vidíme skrčený v nútenej obrane za obrovskými hromadami zmrzačených mŕtvol, je bezohľadné ničenie nespočetných myslí.

Vytlačená strana tlače robí akýsi tichý rev, berúc ľuďom schopnosť uvažovať aj schopnosť pravého cítenia; zanecháva im len umelo vytvorenú potrebu mať o čom hovoriť.

Len tak možno zachovať dôstojnosť umeleckého otroctva — nehovoriac o holej existencii umelca a sebaúcte človeka.

Obrátenec, človek schopný milosti (hovorím tu vo svetskom zmysle), nie je diskrétny.

Ako viera, nadšenie alebo hrdinstvo, aj umenie zahaľuje časť pravdy života, aby zvyšok vyzeral skvostnejšie, inšpirujúcejšie alebo zlovestnejšie.

Preto si praje, aby sme verili a dúfali, zachovávajúc vo svojej činnosti utešujúcu ilúziu moci a inteligentného účelu.

Odvaha, ktorá je silou, sa nebude maskovať rúchom predstieranej jemnosti a zdržanlivosti.

Samotné slová navlečené na konvenciu nás očarili, ako bezcenné sklenené korálky navlečené na niti od nepamäti očarujú našich bratov nenáročných divochov ostrovov.

Prečo čitateľská verejnosť, ktorá ako celok nikdy neuložila rozprávačovi príkaz byť umelcom, od neho požaduje tento klam božej všemohúcnosti, je úplne nepochopiteľné.