Jonathan Haidt

Republikáni rozumejú morálnej psychológii. Demokrati nie.

Príbeh o Bábeli je najlepšia metafora, akú som našiel pre to, čo sa stalo s Amerikou v desiatych rokoch, aj pre rozštiepenú krajinu, v ktorej dnes žijeme.

Svoje deti offline nadmerne chránime a online nedostatočne.

Náboženstvá sú morálnym exoskeletom. Ak žijete v náboženskej komunite, ste vpletení do siete noriem, vzťahov a inštitúcií, ktoré pôsobia predovšetkým na "slona" a ovplyvňujú tak vaše správanie.

Generácia Z sa stala prvou generáciou v dejinách, ktorá prechádzala pubertou s bránou vo vlastnom vrecku - bránou, ktorá ju odvádzala od ľudí nablízku do alternatívneho vesmíru, ktorý bol vzrušujúci, návykový, nestabilný a nevhodný pre deti a dospievajúcich.

Emócia znechutenia sa pôvodne vyvinula na to, aby zdokonalila naše reakcie na takzvanú dilemu všežravca.

Reciprocita je hlboký inštinkt; je základnou menou spoločenského života.

Ľudské myslenie závisí od metafory. Novým alebo zložitým veciam rozumieme vo vzťahu k veciam, ktoré už poznáme.

Pri každej ceste do zahraničia sa dozviete rovnako veľa o mieste, odkiaľ pochádzate, ako o mieste, ktoré navštevujete.

Život postavený na telefóne ľuďom sťažuje, aby boli naplno prítomní s druhými, keď sú s nimi, a aby vydržali v tichu sami so sebou, keď sú sami.