Jean de La Bruyere

Keď muža opustí priazeň a bohatstvo, objavíme v ňom hlúposť, ktorú zakrývali a ktorú predtým nikto nezbadal.

Ak je pravda, že pri prejave ľútosti a súcitu myslíme na seba, lebo sa bojíme, že sa raz ocitneme v rovnakom položení ako tí nešťastníci, prečo im potom tak skúpo uľahčujeme ich údel?

Štedrosť spočíva menej v tom, že dáme veľa, než v tom, že dáme včas.

Žiaľ z neprítomnosti milovaného človeka je šťastím v porovnaní so životom s človekom, ktorého nenávidíme.

Úsvit aj súmrak lásky spoznáme podľa nepokoja, ktorý cítime, keď sme spolu sami.

Náhla láska sa lieči najdlhšie.

Čas, ktorý posilňuje priateľstvo, oslabuje lásku.

Dobrý je ten, kto robí dobre iným; ak trpí pre dobro, ktoré koná, je veľmi dobrý; ak trpí z rúk tých, ktorým urobil dobre, jeho dobrota je taká veľká, že ju môžu zvýšiť už len väčšie utrpenia; a ak by zomrel z ich rúk, jeho cnosť nemôže ísť ďalej: je hrdinská, je dokonalá.

Múdry človek sa lieči z ctižiadosti ctižiadosťou samou; jeho cieľ je tak vznešený, že ho nemôžu uspokojiť bohatstvo, úrady, majetok ani priazeň.

Skutočná veľkosť je slobodná, láskavá, prístupná a ľudová; nechá sa dotknúť a uchopiť, nič nestráca, keď ju vidieť zblízka; čím lepšie ju poznáme, tým viac ju obdivujeme.