Jane Goodall

Ochranou týchto ekosystémov, obnovou divokej prírody v čoraz väčšej časti sveta chránime vlastné blaho.

Potrebujeme nový univerzálny morálny kódex.

Morálny vývoj je, myslím, pochopenie toho, ako by sme sa mali správať, ako by sme sa mali správať k druhým, pochopenie spravodlivosti, pochopenie potreby spravodlivejšej spoločnosti.

Naozaj nevieme, ako to celé dopadne, však? A nemôžeme si len myslieť, že nemusíme robiť nič a všetko dopadne k lepšiemu.

Keď som trávila hodiny osamote v lese v Gombe, cítila som sa súčasťou prírodného sveta, úzko spojenou s Veľkou duchovnou mocou. A táto moc je pri mne v každej chvíli, sila, ku ktorej sa môžem obrátiť po odvahu a silu. A zdieľanie tejto moci s druhými mi pomáha dávať ľuďom nádej.

A niekedy ležím na chrbte na nejakom tichom mieste a pozerám sa hore a hore do nebies, keď sa postupne vynárajú hviezdy zo slabnúceho denného svetla. A vidím seba ako drobnú iskru vedomia v obrovskosti vesmíru.

A práve tak, ako sme len my schopní skutočného zla, myslím, že len my sme schopní skutočného altruizmu.

Preto verím, že skutočného zla sú schopní len ľudia - len my si dokážeme sadnúť a chladnokrvne vymýšľať spôsoby, ako mučiť ľudí a spôsobovať bolesť. Starostlivo plánovať hrôzostrašnú krutosť.

Bez zmyslu je život prázdny a deň nasleduje po dni, mesiac po mesiaci a rok po roku v bezduchom slede.

Keby sme len boli počúvali vedcov, ktorí študujú zoonotické choroby a dlho varovali, že taká pandémia je nevyhnutná, ak budeme naďalej neúctivo zaobchádzať s prírodou a so zvieratami. Ale ich varovania zostali bez odozvy. Nepočúvali sme a teraz platíme hrozivú cenu.