Hermann Hesse

Nie je dobré, keď ľudstvo prepína rozum a snaží sa pomocou rozumu usporiadať veci, ktoré rozumu ešte vôbec nie sú prístupné.

Nuž, každý vyšší humor sa začína tým, že človek prestane brať vážne vlastnú osobu.

Raz sa naučím smiať.

Vážnosť, mladý muž, je náhoda času. Spočíva, môžem vám to povedať v dôvernosti, v tom, že človek pripisuje času priveľkú hodnotu.

Ako telo je každý sám, ako duša nikdy.

Aké pošetilé je vyčerpávať sa márnou túžbou po teple! Samota je nezávislosť.

Ľudský život sa mení na skutočné utrpenie, na peklo, len vtedy, keď sa prekrývajú dve doby, dve kultúry a náboženstvá.

Kam ma ešte môže moja cesta zaviesť? Bláznivá je, táto cesta, ide v slučkách, možno ide v kruhu. Nech ide, ako chce, ja ňou pôjdem.

Lásku si možno vyprosiť, kúpiť, dostať darom, nájsť na ulici, ale ukradnúť sa nedá.

Slová nevyjadrujú myšlienky veľmi dobre. Hneď po vyslovení sa vždy trochu zmenia, trochu skreslia, trochu zhlúpnu.