Haruki Murakami

V určitých oblastiach svojho života aktívne vyhľadávam samotu. Najmä pre niekoho, kto robí to, čo ja, je samota viac-menej nevyhnutná okolnosť.

Niekedy je venovanie si času v skutočnosti skratkou.

Keď bežím, nemusím sa s nikým rozprávať a nemusím nikoho počúvať. Toto je časť môjho dňa, bez ktorej sa nezaobídem.

Ak si mladý a talentovaný, je to, akoby si mal krídla.

Pri behu na dlhé trate je jediný súper, ktorého musíš poraziť, ty sám - taký, akým si kedysi bol.

Nič v skutočnom svete nie je také krásne, ako ilúzie človeka, ktorý práve stráca vedomie.

Jednoducho stále behám vo svojom vlastnom, útulnom, domácky vyrobenom prázdne, vo svojom nostalgickom tichu.

Vždy som v živote robil to, na čo som mal chuť. Ľudia sa ma môžu snažiť zastaviť a presviedčať ma, že sa mýlim, no ja sa nezmením.

Vydávať zo seba maximum v rámci vlastných hraníc - to je podstata behania, a metafora života - a pre mňa aj písania.

Väčšina bežcov nebeháva preto, že chcú žiť dlhšie, ale preto, že chcú žiť naplno.