Galileo Galilei

Nedokážem nájsť hranice svojho obdivu nad tým, ako bol rozum schopný u Aristarcha a Koperníka spáchať takéto násilie na ich zmysloch, že sa napriek nim stal pánom ich presvedčenia.

Nemôžem bez veľkého úžasu — mohol by som povedať bez veľkej urážky svojho rozumu — počúvať, ako sa za prvoradú dokonalosť a vznešenosť prirodzených a celistvých telies vesmíru pokladá to, že sú nemenné, nepremenlivé, nezmeniteľné atď., zatiaľ čo za veľkú nedokonalosť sa naopak označuje byť meniteľný, vznikajúci, premenlivý atď.

Takými sú jedine matematické vedy, totiž geometria a aritmetika, v ktorých Božský rozum pozná síce nekonečne viac právd, keďže pozná všetky.

Aj pri dozrievaní strapca hrozna, či azda len jediného zrnka, sa Slnko snaží tak účinne, že by nemohlo urobiť viac, ani keby cieľom celého jeho počínania bolo iba dozretie tohto jedného zrnka.

Zo všetkých veľkých mužov, ktorí filozofovali o tomto pozoruhodnom jave, ma najviac udivuje Kepler.

Keby ste mohli vidieť osvetlenú Zem z miesta tmavého ako noc, javila by sa vám nádhernejšia než Mesiac.

Venovať sa veľkým vynálezom, počnúc od tých najmenších začiatkov, nie je úlohou pre obyčajné mysle; vytušiť, že za bezvýznamnými a detinskými vecami sa skrývajú obdivuhodné umenia, je predstava hodná nadľudských talentov.

Vždy sa mi zdá krajnou opovážlivosťou, keď niektorí ľudia chcú urobiť z ľudských schopností mieru toho, čo dokáže príroda.

Hovorím vám, že ak prírodné telesá majú od prírody vlastnosť pohybovať sa akýmkoľvek pohybom, môže to byť iba pohyb kruhový.

Vedro vody vyzdvihnuté vysoko a potom uvoľnené sa vráti do mora; kto by však povedal, že tá istá voda zostáva ťažká aj v mori, keď sa tam po uvoľnení nepohybuje?