Francis Ford Coppola

Môžem vás ubezpečiť, že tu plánujem byť aj o dvadsať rokov. Nový film som už začal písať.

Svoje filmy často prestrihávam preto, že ich vlastním.

Štúdiá sú veľmi hlboko zadlžené a ich úlohou nie je až tak nakrúcať dobré filmy, ako splácať svoje záväzky.

Riziko som vložil do filmu. S financiami nemám žiadny problém.

Napokon je veľa ľudí, ktorí pri umieraní hovoria: „Ach, kiežby som bol urobil toto, kiežby som bol urobil tamto.“ Ale keď budem umierať ja, poviem: mohol som urobiť toto, mohol som vidieť, ako moja dcéra získala Oscara, mohol som robiť víno a mohol som natočiť každý film, ktorý som chcel.

Vedel som, že tento film nie je ako iné filmy, ktoré dnes vychádzajú.

Úlohou filmového umelca je osvetliť to, čo sa vo svete deje.

Predstava, že na nakrútenie filmu existuje súbor pravidiel – musíš mať toto, musíš mať tamto – je v poriadku, ak vyrábate koka-kolu, lebo chcete mať istotu, že ju predáte bez rizika. Ale kinematografia nie je koka-kola. Kinematografia je niečo živé a stále sa meniace.

Filmy, ktoré budú robiť vaše vnúčatá, nebudú ako tento vzorec, ktorý platí dnes. Ani si nevieme predstaviť, aké budú, a to je na tom to nádherné.

Šiel som tam s túžbou byť jeho súčasťou a nejakým spôsobom ma medzi seba pustili. Ale ten systém umiera.