Emma Goldman

Nič menšie než úplná prestavba spoločnosti nezachráni ľudstvo pred rakovinou zločinu.

Rok čo rok vracajú brány väzenských pekiel svetu vychudnutú, znetvorenú, bezvôľovú, stroskotanú posádku ľudstva s Kainovým znamením na čele, so zdrvenými nádejami a zmarenými prirodzenými sklonmi.

Tí, čo majú ešte iskru úcty k sebe, uprednostňujú otvorený vzdor, uprednostňujú zločin pred vychudnutým, ponižujúcim postavením chudoby.

Veda, umenie, literatúra, dráma, snaha o hospodárske zlepšenie, vlastne každý individuálny a spoločenský odpor voči jestvujúcemu neporiadku vecí je osvetlený duchovným svetlom anarchizmu.

Anarchizmus preto znamená priamu akciu, otvorený vzdor voči všetkým zákonom a obmedzeniam — hospodárskym, spoločenským i mravným — a odpor proti nim.

Metódy musia vyrastať z hospodárskych potrieb každého miesta a podnebia a z intelektuálnych a povahových požiadaviek jednotlivca.

Len v slobode človek pochopí skutočnú silu spoločenských väzieb, ktoré spájajú ľudí a ktoré sú pravým základom normálneho spoločenského života.

V spoločnosti, kde tí, čo vždy pracujú, nikdy nič nemajú, kým tí, čo nikdy nepracujú, majú všetko, solidarita záujmov neexistuje; spoločenská harmónia je preto len mýtus.

Ešte osudnejší je zločin premieňania výrobcu na pouhú čiastočku stroja, s menšou vôľou a rozhodnosťou než jeho pán z ocele a železa.

Majetok, ktorý si prisvojil nahromadené úsilie človeka, ho obral o jeho prvorodenstvo a vypustil ho ako chudáka a vyhnanca.