Emma Goldman

Aby sa človek vykúpil, musí neustále robiť pokánie, zavrhnúť každý prirodzený a zdravý impulz a obrátiť chrbát radosti a kráse.

Bázeň pred autoritou, zákonom, súkromným vlastníctvom, stonásobne vpálená do jeho duše — ako ju môže odhodiť nepripravený, nečakane?

Akú väčšiu odmenu môže mať ten, kto má za životné dielo dohliadať na rast ľudskej rastliny, než vidieť, ako sa jej povaha rozvíja ako lupene, a pozorovať, ako sa z nej stáva pravá individualita?

Verejná mienka je mocná zbraň; aj strážcovia ľudskej koristi sa jej boja.

Spoločnosť by mohla s väčšou bezpečnosťou zrušiť všetky väzenia naraz, než dúfať v ochranu od týchto komôr hrôzy dvadsiateho storočia.

Prirodzený impulz pôvodného človeka udrieť späť a pomstiť krivdu je zastaraný.

Vina za tieto vraždy padá na každého muža a každú ženu, ktorí úmyselne alebo chladnou ľahostajnosťou pomáhajú udržiavať spoločenské podmienky, ktoré privádzajú ľudí do zúfalstva.

Dnes ako vtedy je verejná mienka všadeprítomným tyranom; dnes ako vtedy predstavuje väčšina masu zbabelcov, ochotných prijať toho, kto zrkadlí ich vlastnú chudobu duše a mysle.

Väčšina, ktorej úplne chýba originalita a morálna odvaha, vždy vkladala svoj osud do rúk iných.

Ľudia buď nepoznajú svoje dejiny, alebo sa ešte nenaučili, že revolúcia je len myšlienka prenesená do činu.