Dmitrij Mendelejev

Hoci je to len nedávne vedecké zovšeobecnenie, už obstálo v skúške laboratórnym overením a javí sa ako nástroj myslenia, ktorý ešte nebolo treba meniť; potrebuje však nielen nové uplatnenia, ale aj vylepšenia, ďalší rozvoj a veľa čerstvej energie.

Predchádzajúci výklad je ďaleko od vyčerpávajúceho opisu všetkého, čo sa už pomocou ďalekohľadu periodického zákona objavilo v nekonečných ríšach chemického vývoja.

Predtým, než bol periodický zákon sformulovaný, boli atómové hmotnosti prvkov čisto empirické čísla, takže veľkosť ekvivalentu a atomicitu alebo substitučnú hodnotu atómu bolo možné overovať len kritickým skúmaním metód určenia, nikdy však priamo zvažovaním samotných číselných hodnôt; skrátka, boli sme nútení pohybovať sa v tme, podriaďovať sa faktom namiesto toho, aby sme boli ich pánmi.

Keď som v roku 1871 opísal Ruskej chemickej spoločnosti vlastnosti, ktoré mali takéto prvky podľa periodického zákona jasne mať, nikdy som nedúfal, že sa dožijem toho, že ich objav budem môcť pripomenúť Chemickej spoločnosti Veľkej Británie ako potvrdenie presnosti a všeobecnosti periodického zákona.

Teraz jasne vidím, že Strecker, De Chancourtois a Newlands stáli najbližšie k objavu periodického zákona a že im chýbala len odvaha potrebná na to, aby celú otázku postavili do takej výšky, aby sa jej odraz na faktoch dal jasne vidieť.

Zákon periodicity bol teda priamym výsledkom zásoby zovšeobecnení a overených faktov, ktoré sa nahromadili do konca desaťročia 1860 – 1870: je ich stelesnením v viac-menej systematickom vyjadrení.

Tak ako tieň listov a koreňov živých rastlín spolu s pozostatkami zhnitej vegetácie priaznivo pôsobia na rast sadenice a napomáhajú jej bujnému vývoju, tak aj zdravé zovšeobecnenia – spolu s pozostatkami tých, ktoré sa ukázali ako neudržateľné – napomáhajú vedeckú plodnosť a zabezpečujú bujný rast vedy pod vplyvom lúčov vychádzajúcich zo stredísk vedeckej energie.

Ešte stále môžeme počuť hlasy jeho odporcov; majú plnú slobodu, ale ich hlasy budú márne stúpať, kým nebudú používať jazyk dokázaných faktov.

Chtiac-nechtiac, vo vede sa všetci musíme podriadiť nie tomu, čo sa nám z toho či onoho hľadiska zdá príťažlivé, ale tomu, čo predstavuje súlad medzi teóriou a pokusom; inými slovami, dokázanému zovšeobecneniu a overenému pokusu.

Pod všeprenikajúcou kontrolou pokusu sa nová teória, aj keď hrubá, rýchlo upevní, ak je založená na dostatočnom základe; ostré hrany sa odstránia, postupne sa opravuje a čoskoro stráca zdanie tieňovej podoby alebo podoby založenej na čírej predpojatosti; je schopná viesť k logickým záverom a podrobiť sa pokusnému dôkazu.