Brian Eno

Keď dieťa hovorí „budeme sa hrať, že“, v skutočnosti hovorí „predstavme si“.

Všetky tieto veci sú akoby zbytočné v tom zmysle, že by sme mohli prežiť bez nich, a predsa to tak nerobíme.

Symfónie, parfumy, športové autá, graffiti, vyšívanie, pamätníky, tetovania, slang, vázy z čias dynastie Ming, čmáranice, pudlíky, jablkové štrúdle.

A moja definícia je celkom jednoduchá: umenie je všetko, čo robiť nemusíte.

Ak sa opýtate dvadsiatich umelcov, čo podľa nich umenie robí, dostanete asi pätnásť rôznych odpovedí.

Zároveň si potom začneme myslieť, že veci, ktoré sa takto vyhodnotiť nedajú, nemajú v skutočnosti žiadnu hodnotu.

Pomyslel som si, že toto je akoby začiatok konca umenia, ak sa začneme snažiť vyjadrovať veci jediným číslom.

Môj spôsob práce bol vždy taký, že si nestanovím cieľ a nesnažím sa ho dosiahnuť, ale pozriem sa, čo robím tak či tak, a hľadám, ako to môžem využiť.

Môj nový epitaf: „Napísal spoluautorsky pár slušných piesní a bezostyšne plešivel.“

Ambientná hudba musí vedieť pojať mnoho úrovní pozornosti pri počúvaní, bez toho, aby vnucovala niektorú z nich; musí byť rovnako ľahko ignorovateľná, ako je zaujímavá.