Alex Honnold

Preto je dôležité dôverovať ľuďom, s ktorými pracuješ, a pripravovať sa spolu, aby každý presne vedel, čo sa bude diať.

Celý zmysel rok a pol trvajúcej prípravy bol v tom, aby ma v deň výstupu nič neprekvapilo.

Ľudia si z toho berú motiváciu pre čokoľvek, čím sa dajú inšpirovať.

Keď máš pocit, že si narazil na prekážku v pokroku, môžeš sa vždy trochu posunúť nabok, pracovať na niečom trochu inom a stále zisťovať, že tvoja úroveň celkovo pomaly stúpa.

Bolo to v podstate šesť rokov postupne väčších a ťažších výstupov iného druhu.

A ja sa pýtam, prečo ľudia nezaobchádzajú so strachom rovnako ako s hladom?

Myslím, že som vlastne svoj mozog natrénoval, aby presnejšie rozpoznával hrozby, skutočné hrozby.

Ak takú úroveň strachu zažívaš pravidelne, časom ho lepšie zvládaš a lepšie ho dokážeš ignorovať, keď je to namieste.

Dalo by sa povedať, že mám k strachu oveľa bohatší a rozmanitejší vzťah ako väčšina ľudí.

aj ako dospelý stále cítim strach a stále cítim rovnaké emócie ako ktokoľvek iný.