„Až keď sme s ostatnými spojení spoločným cieľom, ktorý leží mimo nás, môžeme naplno…“

Aby vzniklo možné, musí sa znova a znova skúšať nemožné.

Záleží len na ceste. Lebo to ona trvá, nie cieľ, ktorý je len ilúziou pocestného, keď kráča z hrebeňa na hrebeň, akoby dosiahnutý cieľ mal zmysel.

Kamene na stavenisku sú navzájom pomiešané len na pohľad, ak sa na ňom stratený nachádza čo i len jediný človek, ktorý myslí na katedrálu.

Prvá lekcia na Roke a zároveň posledná je: Rob, čo je potrebné! A nič viac.

Je dobré mať cieľ, ku ktorému smerujeme; ale nakoniec záleží na ceste.

Cieľ, ktorý sledujeme, je vždy zahalený. Dievča, ktoré túži po manželstve, túži po niečom, o čom nič nevie. Chlapec, ktorý dychtí po sláve, nemá ani potuchy, čo je sláva. To, čo dáva zmysel každému nášmu pohybu, je nám vždy úplne neznáme.