Zlyhania človeka svedčia o úsudku, nie o okolnostiach, ale o ňom samom.
Tak ako má človek moc vytvárať si škodlivé návyky, má rovnakú moc vytvárať si návyky, ktoré sú v podstate dobré.
Kedykoľvek stojím pred ťažkým rozhodnutím, pýtam sa sama seba: Čo by som urobila, keby som sa nebála urobiť chybu, byť odmietnutá, vyzerať smiešne alebo zostať sama? Viem naisto, že keď odstránite strach, odpoveď, ktorú ste hľadali, sa vám vyjasní.
Niečo ako zlyhanie v skutočnosti neexistuje. Zlyhanie je len spôsob, akým sa nás život snaží nasmerovať iným smerom.
Keď sa niečo pokazí, keď narazíte na slepú uličku – a to sa vám stane –, je to len spôsob, akým vám život hovorí, že je čas zmeniť smer. Pri každom zlyhaní sa preto pýtajte: čo ma to má naučiť? A hneď ako pochopíte lekciu, môžete ísť ďalej.
To, čo iní ľudia označujú alebo sa snažia nazvať zlyhaním, je podľa mňa len Boží spôsob, ako vás nasmerovať iným smerom.