„Zo všetkej mojej filantropickej práce mi najvyššie a najušľachtilejšie zadosťučinenie…“

Prebytočné bohatstvo by sa malo považovať za posvätný záväzok, ktorý má jeho vlastník počas svojho života spravovať ako správca v prospech obce, v ktorej a z ktorej bolo získané.

Tí, čo chcú múdro spravovať bohatstvo, musia byť naozaj múdri - jednou z vážnych prekážok zlepšenia nášho rodu je totiž nerozvážna dobročinnosť.

Ak je spájanie síl v podnikaní účinné pri obmedzovaní plytvania a dosahovaní lepších výsledkov, prečo by nemalo byť spojenie síl ešte dôležitejšie v dobročinnej práci?

Dávať peniaze na dobrú vec by malo byť väčším potešením a uspokojením než ich zarobiť.

Záleží len na duchu darcovstva – a tí najchudobnejší dávajú bez akéhokoľvek zaváhania.

Človek, ktorý si všetko svoje dobročinné konanie necháva na nedeľu, je pre inštitúcie krajiny slabou oporou.