„Som škatuľkovaný režisér. Keby som nakrútil Popolušku, diváci by hneď hľadali v koči…“

Nemé filmy boli najčistejšou formou kinematografie.

V dokumente vytvoril základný materiál Boh, kým v hranom filme je režisér Bohom; musí vytvoriť život.

Blondínky sú najlepšie obete. Sú ako panenský sneh, na ktorom vyniknú krvavé stopy.

Dopraj im potešenie – také, aké majú, keď sa zobudia z nočnej mory.

Dialóg by mal byť jednoducho zvukom medzi inými zvukmi, niečím, čo vychádza z úst ľudí, ktorých oči rozprávajú príbeh vizuálne.

Dráma je život, z ktorého sú vystrihnuté nudné časti.