Násilie, keď vtrhne do pokojného života, žiari sebavedomím, akoby nieslo transparent a kričalo: Som násilie! Utekaj, uhni mi z cesty – rozdrvím ťa!
Násilie, čoraz menej v rozpakoch pred hranicami, ktoré mu kládli stáročia zákonnosti, si opovážlivo a víťazoslávne razí cestu celým svetom. Svet zaplavuje nehanebné presvedčenie, že moc dokáže všetko a spravodlivosť nič.
Nie; nemôžeme pokladať ľudí za hodných úcty pre ich úrad, ak ich pokladáme za nehodných samotného úradu.
Niekedy sa stáva, že mu chýba nevyhnutné, že ho hlodajú starosti, a keďže sa nemôže zbaviť týchto nepríjemností, prestane mať aj tú moc, ktorá bola jeho celým cieľom.
Čo je to za moc, ktorá drží ľudí v strachu, kým ju majú — a keď ju chceš udržať, nie si v bezpečí, a keď ju chceš odložiť, nemôžeš sa jej zbaviť?
Myslíš, že má moc ten, o ktorom vidíš, že chce, čo nemôže uskutočniť?