Keď som písal svoje pojednanie o našej sústave, mal som na zreteli také zásady, ktoré by mohli u premýšľajúcich ľudí pôsobiť v prospech viery v Božstvo, a nič ma nemôže potešiť viac, než keď zistím, že to na tento účel poslúžilo.

Zrnko zlata pozláti veľkú plochu, no nie takú veľkú ako zrnko múdrosti.

Mojou veľkou nádejou je smiať sa toľko, koľko plačem; dokončiť svoju prácu, skúsiť niekoho milovať a mať odvahu prijať lásku, ktorá sa mi vráti.

Sústredenie je koreňom ovládania mysle.

Príroda ma týmito pocitmi bolesti, hladu, smädu a podobne učí, že v tele nesídlim iba tak, ako kormidelník na lodi.